ďalšie materiály, ktoré môžu byť v prípade požiadaviek používané pri výrobe betónu sú najmä polypropylénové vlákna a oceľové drátky.
Polypropylénové vlákna (najčastejšie dĺžky 12 mm) zabraňujú vzniku zmrašťovacích trhlín v rannom štádiu tuhnutia a tvrdnutia betónu. Po zatvrdnutý betónu jeho vlastnosti už prakticky neovplyvňujú. Najčastejšie sa používajú pri jemnozrnných poteroch a vodotesných betónoch. Dávkovanie sa pohybuje v rozmedzí 0,6 až 1,1 kg/m3. Vlákna sú dodávané v rozpustných vreckách a dávkujú sa najčastejšie do autodomiešavača.
Oceľové vlákna (drátky, tzv. rozptýlená výstuž) sa používa najčastejšie do priemyselných podláh. Celkom alebo čiastočne nahrádzajú klasické sieťové výstuže a v zatvrdnutom betóne priaznivo pôsobia najmä na pevnosť v ťahu za ohybu. Dávkovanie sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí 20 až 40 kg/m3 a je možné buď do miešačky alebo autodomiešavača. Spôsob a doba miešania má zásadný vplyv na homogenitu drátkobetónu (negatívnym javom je vznik tzv. „ježkov“). Dávkovanie drátkov je spravidla nutné zohľadniť v receptúre betónu (zvýšenie dávky drobného kameniva, hlavne u čerpateľných betónov).
Všetky vyššie uvedené zložky betónu sú na betonárňach kontrolované podľa Kontrolného a skúšobného plánu, ktorý je súvisiacim dokumentom Príručky systému riadenia výroby.
Na všetky uvedené zložky betónu sa vzťahujú požiadavky aktuálne platnej legislatívy.